Niektoré prekážky nie sú na trati. Sú v hlavách ostatných.

Keď sa povie motorsport, väčšina ľudí si predstaví rýchlosť, adrenalín a boj o každú desatinu sekundy. Len málokto však vidí, čo sa odohráva mimo trate – pochybnosti, predsudky alebo chvíle, keď musíš presvedčiť nielen ostatných, ale aj samu seba.

Motoršportová pretekárka Anna Hrdličková otvorene hovorí o tom, ako sa dostala za volant pretekárskeho auta, prečo ju viac než mužský svet motoršportu prekvapili sociálne siete a akú najdôležitejšiu lekciu jej pretekanie dalo.

Ako si sa vlastne dostala za volant pretekárskeho auta?

Pretekám dva roky. K motoršportu ma priviedli chalani z môjho okolia, ktorí sami pretekali a pri ktorých začiatkoch som bola. Paradoxne som ale dlho zostávala len v pozadí a začala som jazdiť až oveľa neskôr než oni.

Nemala som to úplne jednoduché. Musela som si svoje miesto vybojovať a zo začiatku mi veľmi neverili. O to väčšiu motiváciu som mala ukázať, že na to mám.

Kedy si najviac pocítila, že motoršport je stále hlavne mužský svet?

Na začiatku určite. Práve ľudia okolo motoršportu veľmi neverili tomu, že by som jedného dňa naozaj chcela pretekať. Nemala som žiadne skúsenosti a v osemnástich som ešte ani nemala vodičák na bežné auto.

Akonáhle som ale začala jazdiť, zmenilo sa to. Od ľudí priamo z motoršportu som už podobné predsudky veľmi necítila.

Paradoxne som oveľa viac narážala na názory na sociálnych sieťach. Keď som začala zdieľať svoju cestu, mala som pocit, že si veľa ľudí myslí, že je to trápne alebo že motoršport vlastne nemám dosť rada, keď o ňom hovorím verejne.

Dnes je to skoro naopak. Mám pocit, že ma niektorí ľudia neberú vážne skôr kvôli Instagramu než kvôli tomu, že som žena.

Čo ťa drží v hre aj vo chvíľach, keď sa pretek nevydarí alebo príde vlna kritiky?

S kritikou som sa ešte úplne nenaučila pracovať. Stále je to ťažké.

Postupne som si ale uvedomila, že názory ľudí, ktorí môj život nežijú, nemôžu rozhodovať o tom, čo budem robiť.

Najväčšiu silu mi aj tak dáva samotné pretekanie. Keď sedím za volantom, všetko ostatné prestane existovať. Je to môj absolútny reset. Sústredím sa len na prítomný okamih a na trať. A práve ten pocit ma na motoršporte baví najviac.

Aká je najväčšia životná lekcia, ktorú ti motoršport dal?

Že všetko chce svoj čas.

Predtým som chcela, aby všetko prišlo hneď. Dnes viem, že väčšina vecí je dlhodobý proces a že aj neúspech môže byť len krok k tomu, aby sa niečo podarilo nabudúce.

Motoršport ma naučil byť trpezlivejšou, stáť si za svojím názorom a nebáť sa povedať, čo si myslím.

A hlavne ma stále učí jednu vec – nenechať svoj život riadiť názormi ostatných. Aj keby som nikdy nebola najlepšia, stále je pre mňa najdôležitejšie robiť to, čo ma naozaj napĺňa.

Máš pred pretekom niečo, bez čoho jednoducho nevyrazíš na trať?

Žiadny vyslovený talizman ani rituál nemám.

Skôr mám občas tendenciu hľadať niečo, čo mi minule prinieslo šťastie. Hovorím si, že keď to zopakujem, dopadne to rovnako. Väčšinou to ale veľmi nefunguje. (smiech)

Raz som napríklad omylom odišla na pretek v obyčajných teniskách namiesto pretekárskych topánok a podarilo sa mi to. Tak som si hovorila, že nabudúce pôjdem zase v nich. Nepomohlo to.

Čo by si odkázala každej žene, ktorá má pocit, že do nejakého sveta nepatrí?

Nech sa nenechá odbiť. Ak niečo naozaj chce, nech si za tým ide. Nech sa nenechá odradiť tým, že jej niekto povie, že na to nemá.

Nikto nie je najlepší hneď. Každý sa učí, robí chyby a postupne sa zlepšuje. Výsledky nakoniec presvedčia ostatných oveľa viac než akékoľvek slová.

Čo pre teba znamená byť FURIOSA®?

Byť sama sebou. Mať odvahu stáť si za svojimi názormi, skúsenosťami aj snami. Nebáť sa byť iná a robiť veci po svojom.

Šperky sú pre mňa len čerešnička na torte. To najdôležitejšie, čo človek nosí, je aj tak sebavedomie.

A práve to mi pripomína aj motoršport. Zvonku ľudia vidia výsledky, autá alebo sociálne siete. To najdôležitejšie sa ale odohráva vnútri – vo chvíľach, keď sa rozhoduješ, či to vzdáš, alebo pôjdeš ďalej.

Odvaha si zaslúži podporu. Preto sme hrdým sponzorom Anny Hrdličkovej a esportovej pretekárky Sophie Pápayovej. Žien, ktoré sa neboja žiť FURIOSA®.